Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Vystrelím ti dieru do hlavy a až potom sa vrátim do domu. A budem spať ako bábätko. Zmrdov ako ty sme v Kórei vŕšili do výšky poldruha metra miesto vriec s pieskom.“
Waltovi Kowalskemu práve zomrela žena. Veterán kórejskej vojny zostal sám v dome vo štvrti, odkiaľ už takmer všetci Američania vymizli, nahradili ich prevažne ázijskí prisťahovalci a priamo do vedľajšieho domu sa navyše čerstvo nasťahovala rodina patriaca k zvláštnemu etniku Hmong – niežeby pre Walta znamenali čokoľvek viac než iní „rákosníci“. Walt má dvoch synov, ktorí sú, mierne povedané, idioti s idiotskými manželkami a idiotskými deťmi. Na svet okolo seba zanevrel, takže ho už zrejme ani neprekvapí, keď mu vlastná pubertálna vnučka naznačí, či by jej po jeho (snáď skorej) smrti nenechal svoju pýchu – Ford Gran Torino ročník '72, o ktorý sa s takmer otcovskou láskou stará vo svojej garáži. Nie je jediná, ktorá si naň robí zálusk. Thao, šikmooký introvertný teenager z vedľajšieho domu, neúspešne odoláva verbovaniu do pouličného gangu Aziatov. Ako vstupnú skúšku má nablýskaný Ford ukradnúť. Lenže Walt Kowalski nie je len taký obyčajný americký dôchodca z predmestia. Walta Kowalskeho hrá Clint Eastwood.
„Gran Torino“ patrí ku komornejším režisérskym filmom Clinta Eastwooda a z dvojice tesne po sebe idúcich „Gran Torino“ a „Changeling“ mu bude iste patriť tá záveternejšia časť miesta pod Slnkom. V mnohom vôbec neprekvapí. Prináša jednoduchý príbeh nasiaknutý americkou realitou, jasne stanovenými hodnotami a stranami barikády, kolíziu generácii, tentoraz aj kolíziu kultúr ako bonus. Nechýba mu prekvapenie, hra s citmi diváka a silná pointa. Jeho obnaženosť a intimitu dotvára prítomnosť Eastwooda ako jedinej veľkej hviezdy, jednoduché a okamžite pochopiteľné prostredie a tentoraz aj prítomnosť nehercov, ktorí z „Gran Torino“ robia takmer európsky film. Oproti „Million Dollar Baby“ tu máme oveľa menej oscarovskej štylizácie a oveľa viac prekvapenia. Postavy nevzbudzujú žiadne zbytočné sympatie a svet Hmongov nie je ani nasilu „americky“ prikrášlený – a v konečnom dôsledku je pri skúmaní osobností jeho príslušníkov úplne zanedbateľný. Drvivá väčšina filmu je navyše natoľko politicky nekorektná, až je to vtipné. Veď povedzte, z ktorého filmu ste sa naposledy dozvedeli minimálne 10 vulgárnych pomenovaní jediného etnika – pri strate čo i len štipky sympatii k nemu?
Ako pri mnohých podobných filmoch, prezrádzať čokoľvek bližšie zo zápletky a vyvrcholenia by bolo okrádaním potenciálneho diváka o zážitok. Preto len všeobecne: „Gran Torino“ je o predsudkoch, ktoré realita nerozlišuje na oprávnené a neoprávnené. Je to film o vzťahoch generácii a hodnotách, ktoré Amerika riešila odjakživa, a čoskoro ich naplno budeme riešiť aj my. „Gran Torino“ je o zakorenenej hrubosti v ľudoch, ktorú im nevyčítate, pretože je stokrát lepšia ako póza vznášajúca sa vo vzduchu, ktorá v konečnom dôsledku napácha oveľa viac škody. Čo viac, Eastwoodov komorný film je o spoznaní toho, že ľudská morálka je ďaleko rozsiahlejšia a vznešenejšia vec, než ľudské správanie.
Príbeh, ktorého sila je priamo úmerná jednoduchosti. Myšlienka, ktorá je univerzálna a nerelatívna. Western z amerického predmestia súčasnosti v podaní nezmieriteľnej legendy.
8 / 10
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2008 Vydavatel: Warner Bros Stopáž: 116
GRAN TORINO
[USA 2008]
Réžia: Clint Eastwood Scenár: Nick Schenk Kamera: Tom Stern Hudba: Kyle Eastwood, Michael Stevens Hrajú: Clint Eastwood, Christopher Carley, Bee Vang, Ahney Her, Dreama Walker, Brian Howe, John Carroll Lynch, William Hill, Scott Eastwood a ďalší.
Letité vzývání nové Kingovy autorské tvorby je s aktuálním singlem snad již definitině na začátku svého konce, i když musím říct, že 5 let starý ojedinělý kus "Masquerade Of Madness" zněl poměrně výživněji. Tak snad to tak ale kompletní album nenechá.
Posledný koncert zásadnej kapely. Silná finálna zostava s Frantom Štormom a Silenthellom, rytmikou ex-AVENGER a Petrom "Blackoshom" Hošekom, robustný "best of" playlist a poctivé balenie = hodnotný rozlúčkový artefakt. Len ten zvuk mohol byť priebojnejší.
Byli u rozmachu švédského melodického deathu a nahráli dvě alba. To druhé však nevydali, mezitím se rozutekli do jiných skupin. Po třiceti letech se dali znovu do kupy, a kromě nového materiálu vydávají i ono druhé album. Pěkná exkurze do devadesátých let
V rámci žánru celkem unikátní deska s výraznou basou, která k sobě váže epileptické rozervané screamo, epické post-hardcorové pasáže a syntezátorové linky. Italům z Ligurie se povedlo navázat na dřevní klasiku a přidat něco svého.
Přes veškerou maskovanou a krvavou image předvádí obrození MUSHROOMHEAD především tradičnější hardrock/metalovou klasiku. Občas se v riffech, řevu a osobité melodice objeví připomenutí, že skupina měla kdysi své specifické kouzlo, ale to už je dnes pryč.
Hudba téhle party z Manchesteru je ukázkou klasické stoner doom školy a jako posluchač balancuji na vážkách, zda už je to příliš klišé, nebo stále ještě dostatečně zajímavé. Ale odkazy na sabbatovské vlivy celkem fungují, takže snad dobrý.
Jak dí kolega Noisy. Velmi slušná deska, zdařile zlámaná skládanka ULCERATE a GORGUTS postavená však na tučnějších a brutálnějších základech. Těžký poslech, je to jako když chcete vylézt osmičkovou cestu a máte k dispozici tak třetinu použitelných chytů.